Ako si zarobiť na dôchodok?

dochodok, dochodci, sporenie na dochodok

 „Ako nebyť nútený zarábať si ešte v dôchodkovom veku?“  To žiaľ viacerých ľudí, ak sa na dôchodok dopredu nepripravia, čaká.           

Pomer počtu narodených detí voči populácii v aktívnom veku na Slovensku dlhodobo klesá a naopak pomer poberateľov starobného dôchodku voči ľuďom v aktívnom veku dlhodobo stúpa. Logicky to znamená, že o pár desiatok rokov bude pomer aktívnych ľudí voči ľuďom v dôchodkovom veku pod 1 pracujúceho na 1 dôchodcu. Priebežný dôchodkový  systém, ktorý vznikal v časoch kedy boli 4 – 6 detí na rodinu bežný počet  tak,  ako funguje dnes,  v čase pravdepodobne skolabuje.  A ten čas znamená, že sa toho dožije už dnešná generácia ľudí v strednom veku.  Nie je to však len problém Slovenska. Starne celá Európa a celá vyspelá časť sveta. A ešte jedna, pre nás nepríjemná správa. Z krajín Európy, je Slovensko jedna z najrýchlejšie takto „starnúcich“ krajín. Čakať, že sa začne odrazu rodiť viac detí je naivné. A aby toho nebolo málo, je tu ešte jeden veľký problém, opäť špecifický pre náš georegión.  Naši rodičia, starí rodičia a ešte aj ich rodičia nezažili problém s dôchodkami. Kompletne niekoľko za sebou idúcich generácii za posledných 100 rokov bolo naučených, že štát sa o nich postará. A toto psychologické dedičstvo sme dostali do vienka aj my. Nezažili sme to, aby veľká (alebo dokonca väčšia) časť jednej generácie na dôchodku ostala bez peňazí tak vážne, že by museli predávať dom alebo byt kde bývajú, alebo by museli pracovať takmer až do smrti. Toto však reálne hrozí dnešným ľuďom v strednom veku, ktorí sa spoliehajú v dôchodku na štát. Samozrejme,  nie sú to len starobní dôchodcovia,  o ktorých sa štát stará. Vyplácajú sa aj invalidné dôchodky, vdovské, sirotské ,  výsluhové dôchodky a sociálne dávky. Časť sa vypláca zo sociálnej poisťovne a časť zo silových rezortov. Na toto všetko dnes prispievame z našich odvodov a daní. A priama úmera hovorí, čím menej ľudí v aktívnom veku (samozrejme pracujúcich ktorí platia dane a odvody), tím menší príjem do sociálnej poisťovne a štátneho rozpočtu. Menej detí dnes, znamená menej ľudí v aktívnom veku o 20 – 30 rokov. Viac ľudí v aktívnom veku dnes, znamená viac starobných dôchodcov o 20 – 30 rokov Očakáva sa, že priemerný počet narodených detí by sa mal pohybovať niekde okolo 1,5 dieťaťa na rodinu. To by v priebehu niekoľkých ďalších generácii malo spôsobiť ustabilizovanie demografického vývoja. Zároveň práve naše deti uvidia to, ako zle budú na tom ľudia,  ktorí sa teraz na dôchodok vôbec nepripravujú,

Otázkou teda je, ako sa pripraviť na dôchodok?

Jednou z nich je 2. dôchodkový pilier- DSS. Najväčším rizikom 2. piliera nie je však investičné riziko. To je pri správnom nastavení a dlhodobom nemenení podmienok naopak pozitívne. Riziko ktorému 2. pilier čelí, je predovšetkým politické. Od roku 2005 kedy sa 2. pilier v SR spúšťal, zmenili sa už pravidlá niekoľkokrát, niekoľkokrát sa otváral a zatváral a aktuálne sa do neho prispieva 4,25% z hrubej mzdy. Do roku 2024 sa má toto percento navyšovať o 0,25% ročne, až po finálnych 6% v roku 2024. Koľko zmien a politických zásahov však ešte 2. pilier čaká, netuší nikto. Pritom práve  dodržiavanie nastavených  pravidiel je to najdôležitejšie pri dlhodobom sporení na kapitálových trhoch. Nízke príspevky a politický vplyv spôsobujú, že 2. pilier nám zaručí skôr to, že nejaký príspevok na dôchodku mať budeme ako to, že bude v dostatočnej výške.

A napokon sa dostávame k tej najpodstatnejšej možnosti. Sporiť si na dôchodok dobrovoľne a sám. A samozrejme aj tu je možností viac

DDS- pokiaľ ste zamestnanec a zamestnávateľ je ochotný prispievať vám na Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), je  to pre vás určite výhodné. Životné poistenie- veľa ľudí si sporí na dôchodok formou Investičného životného poistenia, prípadne formou Kapitálového životného poistenia. Ide však o drahé sporenie z pohľadu poplatkov. Ak si sporíte na dôchodok touto formou už roky, väčšinu zvýšených poplatkov už máte uhradenú. Takže zrušiť zmluvu nemusí byť správne riešenie a častokrát ani nie je.  Je to vždy vec dôkladného prepočtu,  čo sa ešte oplatí a čo už nie.. Zdravotné a životné riziká sa dajú veľmi efektívne poistiť  v Rizikovom životnom poistenií, kde nie je sporiaca zložka.

Garantované bankové produkty- za garanciu sa platí. Ak hovoríme o dlhodobom sporení na dôchodok, nie sú tieto produkty schopné prekonávať zhodnotením ani infláciu. Takže peniaze sa skôr znehodnocujú ako zhodnocujú.

Stavebné sporenie- štátna prémia už len symbolická, úrok na sporení stále nižší a nižší. Takže jediná výhoda je opäť len garancia. Ale zároveň aj garancia nízkeho zhodnotenia. Stavebné sporenie ako produkt je určený predovšetkým na financovanie, alebo dofinancovanie bývania. Nie na sporenie na dôchodok. Dnes v prípade dofinancovania bývania zažíva renesanciu.

Investičná kúpa nehnuteľnosti- aktuálne nízke úrokové sadzby na hypotékach samozrejme lákajú mnohých klientov na kúpu nehnuteľnosti ako investície. Môže, ale aj nemusí to byť zákonite dobrý ťah. Ak sme sa vyššie v texte zaoberali demografickou krízou, logicky to v budúcnosti zasiahne aj realitný trh. Menej ľudí v aktívnom veku v budúcich rokoch, bude  samozrejme znamenať nižší dopyt po nehnuteľnostiach a aj po prenájmoch. Situácia bude opačná ako dnes. Vyššia ponuka ako dopyt. To,  môže tlačiť ceny nehnuteľností dole a keď si k tomu prirátame úroky zaplatené na úvere na kúpu tejto nehnuteľnosti (a úrokové sadzby v čase pravdepodobne stúpať budú), nemusí byť táto investícia nutne zisková. Rozdiely budú určite ako na regionálnej, tak na lokálnej úrovni.

Sporenie na kapitálovom trhu.  Ak máme k dispozícii pár desiatok, prípadne stovák mesačne, určite jeden z najefektívnejších a najlacnejších spôsobov sporenia na dôchodok, je sporiť si do podielových fondov. Napokon tento spôsob sporenia dnes využívajú aj  2. pilier- DSS, aj DDS a aj investičné životné poistenia. Podielové fondy vďaka svojmu princípu fungovania prinášajú dostatočné rozloženie rizika, v dlhodobom horizonte dostatočnú bezpečnosť a zároveň zaujímavý výnos. Ak klient pravidelne sporí a teda sporí aj v čase korekcií na trhu (teda aj počas kríz), v závere mu paradoxne zarobili najviac práve roky, kedy trhy klesali. Ak má správne nastavenú investičnú stratégiu a posledné roky už „parkuje“ svoje investície v konzervatívnych (dlhopisových) podielových fondoch, nemá sa čoho obávať.

 Dôležité je spomenúť ešte čas.  Parameter zo všetkých najdôležitejší. Za všetky slová len stručné porovnanie. Pri sporení 40 €/ mes. po dobu 42 rokov, teda od  veku 25 rokov do 67 rokov a pri priemernom ročnom zhodnotení 7 %  (čo pri tak dlhom investičnom horizonte v podielových fondoch je reálne), nasporí klient 110 000 €. Ak by chcel tú istú sumu sporiteľ nasporiť o 20 rokov neskôr (teda od 47 rokov) pri tom istom zhodnotení, musel by sporiť 220 € /mes. V niektorých krajinách je bežné, že ľudia si začínajú sporiť na dôchodok ihneď ako začnú pracovať.  Pokiaľ teda pracujeme a  do dôchodku máme ešte stále nejaký ten čas, netreba váhať ani deň. Každým rokom odkladania začiatku sporenia na dôchodok, si totiž výrazne znižujeme jeho výšku. A posledná rada na záver, v mnohých krajinách je bežné, že už deťom sa zakladajú sporenia na dôchodok, lebo už investícia 20 € mesačne, dokáže za 67 rokov priniesť sumu 315 000 €.

RNDr. Ivan Sedilek, regionálny riaditeľ Broker Consulting, a.s.

Odoslaním tohto formulára súhlasím s  podmienkami ochrany osobných údajov